Vaše peniaze v banke nie sú vaše, nie sú v banke, nie sú peniaze

Nie sú vaše

Na to, aby sme niečo skutočne mohli nazvať našim, musíme byt schopní o tom suverénne rozhodovať. A to vždy a za každých podmienok. Nielen vtedy, ak sa to niekomu inému práve hodí.

Myslíte si, že rozhodujete o „vašich“ peniazoch v banke? Môžete s nimi naložiť, ako sa vám zachce? Poslať ich, kam chcete? Prijať ich v akomkoľvek množstve? A bez toho, aby ste museli čokoľvek a komukoľvek vysvetľovať? Ak ste aspoň raz odpovedali nie, mám pre vás zlú správu. Tieto peniaze nie sú vaše.

Ak vám dnes na osobnom účte pristane viac ako 10 000 eur, okamžite nasleduje email alebo telefonát od banky a vy musíte vysvetliť, prípadne aj dokladovať, nielen to, odkiaľ tieto peniaze máte, ale aj na čo sú určené.

Podobne, banka môže vašu transakciu zablokovať alebo z akéhokoľvek dôvodu neschváliť a vy nie ste schopní zaplatiť za produkt, ktorý by ste si chceli kúpiť. A ak sa vám to nakoniec aj podarí, stojí vás to nemalé úsilie, čas a aj poplatky. Už ste niekedy skúsili posielať peniaze na účet mimo EÚ?

Zostatky na účtoch sú vždy len predbežné, pretože ktorákoľvek banka môže ktorýkoľvek zostatok zrušiť alebo skonfiškovať.

Jedným zo spôsobov, ako sa proti takýmto zásahom chrániť, je výber do hotovosti. Toto je však len čiastočná ochrana, pretože aj hotovosť stále podlieha inflácii a centrálna banka môže bankovky vždy zrušiť.

Navyše na Slovensku sú zakázané hotovostné platby pre právnické a aj fyzické osoby nad 15000 eur. Možno si teraz hovoríte, že 15 tisíc eur je pre vás aj tak veľa. Pointa však je, že nejaký limit vôbec existuje, a že je tu niekto, kto nám ho môže určovať. Je jedno, aká je jeho výška.

Nie sú peniaze

Peniaze, aby mohli fungovať ako peniaze, musia spĺňať určité podmienky alebo ešte lepšie povedané, musia mať určité vlastnosti. Tou prvou a úplne najdôležitejšou vlastnosťou peňazí je vzácnosť. Vzácne znamená, že je toho obmedzené množstvo.

Aké vzácne sú dnešné peniaze, ak ich štáty spolu s centrálnymi bankami môžu „tlačiť“ bez obmedzenia? Logicky, čím viac peňazí je v obehu, tým menšiu hodnotu majú. Preto je vzácnosť taká dôležitá. Jednou zo základných funkcií peňazí je totižto uchovávanie hodnoty. Ale ak je peňazí každý rok viac a viac, ako potom môžu pre mňa uchovať hodnotu? No, nemôžu. Štátne peniaze strácajú na hodnote každý deň. Dolár od jeho vzniku stratil 99 % svojej hodnoty. Podobne je to tak aj s eurom, či librou a ostatnými štátnymi menami.

Ak peniaze nedokážu uchovať hodnotu, je len otázkou času, kedy prestanú spĺňať aj svoju druhú funkciu. Tou je byť prostriedkom na výmenu hodnoty. Toto sa deje z veľmi jednoduchého dôvodu. Ak ja viem, že tieto peniaze nedokážu uchovať moju hodnotu, prečo by som ich vôbec chcela prijímať, ak mám na výber? A to je práve ono. My dnes na výber nemáme.

Štát vďaka svojmu monopolu na násilie dokáže vynútiť akceptáciu štátnej meny v spoločnosti a držať ju umelo pri živote. Pod hrozbou násilia núti ľudí platiť dane v tejto mene a tým si zaisťuje aj dopyt po nej.

Keďže ja eurá prijímať musím, ale šetriť v nich neviem, chcem sa ich rýchlo zbaviť a používam ich na každodenné platby. A tak tieto peniaze zaplavujú trh a vytláčajú z obehu dobré, kvalitnejšie peniaze, v ktorých môžem dlhodobo šetriť a tým ich sťahujem z obehu. Tento paradox opisuje aj Greshamov zákon. Treba dodať, že tento zákon platí len v prípade prítomnosti zákonných nariadení. Na voľnom trhu by tento jav neexistoval. Obchodník by jednoducho zlé peniaze neprijal a boli by prirodzene vytlačené z obehu tými dobrými.

Dnešné eurá nie sú peniaze, ale len akési štátne žetóny. Nespĺňajú jednu z troch základných funkcií peňazí – uchovávanie hodnoty. Tiež je otázne, či by napĺňali aj svoju druhú funkciu – prostriedok na výmenu hodnoty, ak by sme do ich použivania neboli nútení štátom.

Nie sú v banke

Odkiaľ banka berie peniaze, ktoré požičiava na úvery?

Keď si klient banky vezme úver vo výške sto tisíc eur na kúpu domu, banka týchto sto tisíc nezoberie zo svojich existujúcich hotovostných rezerv alebo zo zostatku iného vkladateľa. Jednoducho tieto peniaze vytvorí tým, že poskytne úver a zapíše číslo do účtovnej knihy, čiže nakliká ho v počítači. A voilá! Práve vznikli úplne nové peniaze, ktoré sa použijú na vyplatenie predávajúceho domu. Takto vznikajú peniaze všade tam, kde finančná inštitúcia požičiava, kde vzniká dlh.

Pri rozhovoroch s ľudmi v mojom okolí som na moje veľké počudovanie zistila, že mnohí si dnes ešte stále myslia, že banky požičiavajú tie peniaze, ktoré tam má niekto iný uložené. Toto však už dávno neplatí. V skutočnosti banky dnes držia v rezerve len zlomok peňazí a ich rezervy sú len čiastočné.

Fakt, že rezervy komerčných bánk sú len čiastočné, spôsobuje, okrem iného, aj to, že žiadna banka by neprežila tzv. “run na banky” a určite by skrachovala v prípade hromadného vyberania vkladov. Môže sa teda veľmi ľahko stať, že by ste jeden krásny deň prišli do banky, chceli si vybrať hotovosť a banka by vám ju nedala. Jednoducho by ju nemala.

Od roku 2000 krachlo do dnes 569 bánk. Momentálne je ich na pokraji insolventnosti 63 podľa FDIC (Federal Deposit Insurance Corporation). A to len v Spojených štátoch. Európa a zvyšok sveta pre istotu takýto zoznam radšej ani nevedie. Myslím, že môžme súhlasiť, že držať peniaze v banke je dnes extrémne riskantné.

Problém však je, že my dnes bez banky alebo iného sprostredkovateľa nie sme schopní posielať peniaze medzi sebou. Dnešný fiatový systém je nastavený tak, že obyčajný človek nemá prístup do siete na priamo, ale len cez sprostredkovateľov. A tak sme odkázaní na banky, či sa nám to páči alebo nie.

Na to, aby som ja mohla poslať peniaze Jankovi, najskôr potrebujem u banky požiadať o otvorenie účtu. Banka, potom ako si o mne zistí aj to, čo som mala včera na raňajky, mi naveľa účet otvorí. A ak uzná za vhodné, tak mi aj dovolí poslať peniaze tomu, komu chcem. Ja nielenže riskujem všetky moje prostriedky, ktoré držím v banke, ale prichádzam aj o všetko súkromie a finančnú suverenitu. Navyše ja za toto banke ešte platím mesačný poplatok.

Bitcoin nám ponúka cestu von z tohto začarovaného kruhu. Prináša nám finančnú slobodu, pretože nám umožňuje naložiť s našimi peniazmi, ako my sami chceme. Chráni nás pred infláciou a berie vládam z rúk nástroj na to, ako nás špehovať a kontrolovať.

Avšak aj Bitcoin si od nás pýta niečo naspať. Nie, nie sú to mesačné poplatky a je mu jedno, čo ste včera jedli na obed. Chce od nás, aby sme prevzali zodpovednosť do vlastných rúk. Za seba, za svoje peniaze, za svoj život. V bitcoinovom svete neexistujú výhovorky a za každý omyl sa tvrdo platí. Máme teda na výber, či investujeme do nášho vzdelania alebo zaplatíme za našu nevedomosť.

Odmenou nám však je úroveň slobody, ktorú sme doposiaľ ani my, ani naši rodičia a možno ani naši starí rodičia nezažili.

Ak sa vám článok pačil, môžete ma podporiť jeho zdieľaním na „sockách“ alebo aj priamo pár satmi cez Donate button.